V dobe, keď poplatky za odber tepla z centrálneho zdroja stále rastú, prinášame Vám zaujímavý článok z časopisu SolarTechnika o solárnych systémoch v bbytových domoch.

Solárny systém v bytových domoch

Solárne systémy sa začínajú udomácňovať na strechách rodinných domov, pomaly si „razia“ cestu aj na novostavby bytových domov. Avšak inštalácie na klasických “zastaraných panelákoch“, ktoré sa masovo rekonštruujú, sú na Slovensku ojedinelou výnimkou.

Rekonštrukcia po slovensky

Keď sa uvažuje o obnove a rekonštrukcii bytového domu, jeho vlastníci či bytový podnik akosi automaticky majú na mysli oblepenie celého domu polystyrénom. Nikto pritom nezapochybuje o efektivite investície. A to aj napriek tomu, že zainteresovaným subjektom je len zriedkavo predložený ekonomický a ekologický prínos celej rekonštrukcie. Jednoducho povedané, zatepľujeme, lebo za-tepľujú všetci a všetci chcú mať svoj panelák pekný – pestrofarebný.

Z povahy termických solárnych systémov, určených na ohrev vody vyplýva, že čím väčší objem vody sústredený na jednom mieste potrebujeme ohrievať, tým je systém efektívnejší. Teda, ide o ideálne riešenie najmä v objektoch, kde je veľká koncentrácia ľudí na čo najmenšej ploche – nemocnice, internáty, plavárne a aj bytové domy. Návratnosť investície do takýchto objetov a ich solárneho systému je veľmi priaznivá a efektívna. Keď však hovoríme o solárnej inštalácii na bytovke,  je tu veľa  „ALE“.

Panelák a centrálny zdroj tepla (CZT)

Prvý vážny problém, s ktorým sa záujemcovia o inštaláciu stretnú je zdroj tepla. Ideálny dom pre solárny systém je taký, ktorý má vlastnú kotolňu, resp. vie osobitne regulovať ohrev vody. Buď je teda odpojený od CZT, alebo má aspoň vlastnú výmenníkovú stanicu.

Technické a priestorové podmienky

Panelové domy neboli nikdy stavané tak, aby mohli mať vlastný zdroj tepla. Z toho vyplýva aj nedostatok vhodného priestoru na inštaláciu solárneho zásobníka vody, ktorý je nevyhnutný pri príprave teplej vody solárnym systémom. To znamená, je potrebné nájsť vhodný priestor, spravidla v suteréne bytového domu, kde by bolo možné umiestniť zásobník, či niekoľko zásobníkov vody. Musia však byť umiestnené tak, aby ich bolo možné dohriať “záložným zdrojom”, teda aby boli prepojené s výmenníkovou stanicou CZT alebo napr. s malým plynovým kotlom, inštalovaným len na ohrev vody v zásobníku.

Rozpočítavanie nákladov

Obyvatelia bytového domu s inštalovaným solárnym systémom sa musia dohodnúť na pravidlách účtovania spotreby teplej vody. Bytové vodomery odberu teplej vody totiž nedokážu rozlíšiť, či teplá voda spotrebovaná v konkrétnom čase (napr. počas sprchovania) bola pripravená zdarma – slnkom alebo záložným zdrojom. Preto je dobrým pravidlom byť solidárny, teda úsporu na ohreve teplej vody solárnym systémom preniesť priemerne na všetkých obyvateľov bytového domu.

Jeden dom, veľa majiteľov

Posledná a najčastejšia komplikácia je štruktúra vlastníkov a správa bytového domu. Keďže počet inštalácií solárnych systémov na strechách je malý a osveta stále slabá, zvyčajne je komplikované presvedčiť nadpolovičnú väčšinu majiteľov bytového domu o vhodnosti investície do solárnej energie. Veľa ľudí nikdy nepočulo o tomto riešení, mnohí sa obávajú investovať do systému, ktorý je závislý na takom nestálom faktore, akým je počasie. Navyše  mnohí sa  boja čohokoľvek nového. Tu  treba zdôrazniť úlohu správcu domu, ktorý by mal    vedieť ekonomicky posúdiť vhodnosť, či nevhodnosť  technického riešenia a prínos pre obyvateľov domu.

Bytový dom a štátna dotácia

Napriek  “komplikáciám” hovoria ekonomické ukazovatele v prospech inštalácií solárnych systémov vo väčších objektoch, Svedčí o tom aj niekoľko úspešných inštalácií realizovaných v rôznych častiach Slovenska. Štátna dotácia pamätala aj na spoločenstvá vlastníkov bytov, ktorí sú oprávnení žiadať o štátnu dotáciu na inštaláciu solárneho systému vo výške 100 EUR/m2 inštalácie, max. pre  3 m2 pre jednu bytovú jednotku v bytovom dome.
Bohužiaľ, dotácia neráta s inštaláciami v malých niekoľkobytových domoch, kde neexistuje spoločenstvo vlastníkov bytov. Príkladom sú dedinské malé bytovky. Je to škoda, pretože práve  dvoj- až štvorposchodové objekty s niekoľkými málo bytmi sú mimoriadne vhodné na inštalácie solárnych systémov. Neplatí pre ne žiadne z vyššie uvedených obmedzení a spravidla majú aj vhodne konštrukčne riešenú strechu.

Ako na to a čo za to?

Aby sme však nehovorili len hypoteticky, popíšme si dimenzovanie systému na ohrev teplej pitnej vody pre bytový dom s plochou strechou, ktorý má 16 bytov a 40 obyvateľov.

Na strechu by sme umiestnili 16 kolektorov  vo dvoch radoch. To znamená, dve kolektorové polia v šírke 8 m natočené priamo na juh. Niekde v suteréne by sa našiel priestor na umiestnenie dvoch zaizolovaných 1 000 l nádob vysokých 2 m a s priemerom cca 80 cm.

Zo strechy do “kotolne” by viedla zhruba 30 m dlhá zaizolovaná solárna rúra a káblik pre teplotný snímač.

V miestnosti so zásobníkmi by sa na stenu umiestnila čerpadlová jednotka, expanzná nádoba s objemom 100 l a automatický elektronický regulátor. Vývod teplej vody zo solárnych zásobníkov sa jednoducho zapojí ako vstup studenej vody do existujúceho ohrevu teplej vody bytového domu.
Ak by sme inštalovali kvalitné kolektory slovenského výrobcu a využili štátnu dotáciu, celá táto investícia by obyvateľov stála 13 500 eur vrátane DPH za systém na kľúč (t.j. 337 eur  na obyvateľa, alebo 844 eur na byt). V celoročnom priemere by ušetrili približne 60 % nákladov na ohrev vody a nášmu životnému prostrediu takmer 5 ton CO2 ročne.
Či sa to oplatí, musí posúdiť každý sám. Najlepší spôsob je, že si zoberiete posledné vyúčtovanie nákladov na ohrev vody, vynásobíte ho koeficientom 0,6 a zistíte, koľko vašej rodine solárny systém ušetrí ročne. Navyše berme do úvahy neustály rast cien tepla a 30 – ročnú životnosť solárneho systému..

Text a foto: Dalibor Šebest