V THERMO|SOLARI Žiar nad Hronom školia aj Rumunov a ruskojazyčných partnerov
Odborný seminár pod názvom „Solárne teplo 2007“ sa koná v pondelok 12.februára 2007 v Žiari nad Hronom. Už tradične ho pred začiatkom solárnej sezóny pripravuje najväčší slovenský výrobca solárnych kolektorov THERMO|SOLAR Žiar, s.r.o., Žiar nad Hronom. Je určený predovšetkým pre skúsené montážne organizácie, ale každoročne sú prizývaní aj ďalší poprední odborníci zaoberajúci sa využívaním obnoviteľných zdrojov energie a environmentálnou problematikou. Účastníci získajú predovšetkým obšírne informácie a inováciách THERMO|SOLAR, prehľad o dianí v solárnom svete i na Slovensku, doplnia si svoje odborné vedomosti. Informuje o tom Ing. Ján Tomčiak, zástupca riaditeľa THERMO|SOLAR Žiar.
,,Keďže počet účastníkov je nemalý, okrem premiéry 12.februára 2007, bude repríza 16.februára a v marci ďalší samostatný seminár pre rumunských partnerov a naviac aj pre ruskojazyčných obchodných partnerov. Tok informácií nebýva na týchto seminároch iba jednosmerný, ale v diskusiách prichádzajú účastníci s mnohými podnetnými nápadmi zo svojej praxe, takže dochádza k vzájomnému obohacovaniu“, konštatoval J.Tomčiak.
Neexistujúcu priamu podporu štátu solárnej energii supluje aspoň THERMO|SOLAR a niektoré ďalšie organizácie svojou osvetou. Túto záslužnú činnosť vykonáva napríklad aj účelové vzdelávacie zariadenie Slovenskej agentúry životného prostredia (SAŽP), v Stredisku environmentálnej výchovy Drienok na Teplom Vrchu pri Rimavskej Sobote, Centrum energetického poradenstva v Bratislave a niektoré environmentálne organizácie.
Pritom slnečná energia je jediný známy a dostupný energetický zdroj, ktorý prevyšuje súčasné potreby ľudstva viac ako 10000-krát a je prakticky z hľadiska existencie ľudskej civilizácie nevyčerpateľný. Naviac je to zdroj energie, ktorý počas svojej exploatácie absolútne nezaťažuje životné prostredie a je výrazne ekologicky prijateľnejší aj ako väčšina ostatných obnoviteľných zdrojov energie (OZE), napr.vietor, biomasa, vodné elektrárne, geotermálna energia.
,,V posledných rokoch sme svedkami rýchleho rastu inštalovaných termických slnečných kolektorov hlavne v Číne a Európe. Podľa švajčiarskej banky SARASIN v r. 2006 sa celosvetovo oproti predchádzajúcemu roku zvýšil výkon tepelných kolektorov o vyše 25 % a do roku 2010 sa predpokladá ročný rast o 25 až 30 %“, povedal J.Tomčiak.
Ďalej poukázal na slovenské zaostávanie za väčšinou štátov EU, ktoré sa v súčasnosti ďalej neustále prehlbuje. V Rakúsku už v r. 2005 bolo cca 1,5 % potreby tepla na prípravu teplej vody a vykurovanie pokrytých termickými slnečnými kolektormi . Z rakúskych analýz ďalej vyplýva, že pri súčasnom stave techniky môže tento podiel stúpnuť pri príprave teplej vody na 56 %, kúrení 12,5 % a priemyselnom teple do 100°C na 38 %. Do roku 2005 bolo v oblasti OZE v Nemecku vytvorených 170 000 pracovných príležitostí, z toho v oblasti využitia slnečnej energie (termika i fotovoltaiky) 42 000. Predpokladá sa, že do roku 2010 pribudne ďalších 50 000 pracovných miest.
V Rakúsku iba v oblasti termických slnečných kolektorov našlo pracovné uplatnenie v r. 2005 vyše 3300 ľudí a dosiahnutý obrat v tomto odvetví priemyslu bol 232 mil. EUR. Výhodou OZE je plošná diverzifikácia tvorby pracovných miest, proexportný potenciál a to, že stúpajúca životná úroveň nie je spojená so sťahovaním pracovných miest do oblastí s nižšími mzdovými nákladmi.
,,Efektívnosť stimulácie intenzívnejšieho využívania slnečnej energie je v Európe už dostatočne dlhú dobu preverená praxou a treba preberať tie modely, kde to skutočne funguje. V oblasti solárnej termiky ako najúspešnejšie sa ukázali systémy podpory investorov. Na príklade Nemecka a Rakúska je možné ukázať, že v tejto oblasti je dôležité naštartovať trh termických slnečných kolektorov a neskôr je možné výšku týchto podpôr znižovať. Ide o to, že kvalitný solárny systém je síce investične náročný (okolo 100 tis. Sk + DPH pri dodávke na kľúč v rodinnom dome na prípravu teplej vody), avšak počas plánovanej doby životnosti a pri súčasných cenách energií sa min. 2 až 3-krát zaplatí. V Nemecku bola dotácia vlani iba 10-15 % z celkovej ceny termického solárneho zariadenia, v Čechách až 50 %“, uzavrel J.Tomčiak.